Nejaké oznamy ohľadom blogu:

Odzastavila som blog a zmenila som design (o Angeline Jolie).
Prepáčte, že som tu dlhšie nebola, ale nieto času...



Srpen 2010

Nová klikacia ikonka

31. srpna 2010 v 19:12 | Miss MacuLiQ |  O blogu

www.miss-maculiq.blog.cz

Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom

31. srpna 2010 v 18:37 | Miss MacuLiQ |  Denník
A ty mor ho! - hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.
(celú báseň nájdete tu!)

No, toť moja kultúrna vložka, ale prečo je vlastne nadpis taký aký je?
No z jednej podstatnej veci, ktorú iste pochoppíte aj vy. Nechce sa mi ísť do školy. A nechcem byť otrokom školy! Preto ten básnický nadpis. No, ale užijem si ešte zajtrajšok, ako oficiálne posledný prázsninový deň, i keď s takýmto počasím?! Asi ťažko. Aspoä mohlo byť teplo. Ach, nieee! 2.septembra sa to začína. Tá poondená škola. Treba ju podpáliť a hasiť benzínom! Tak veru, ale nebudem sa tu rozplývať, proste je to tak, je po prázdninách deti moje. Tak sa majte!

Miss MacuLiQ


5 000 návštev!

31. srpna 2010 v 18:20 | Miss MacuLiQ |  O blogu
No, tak veľmi ma teší, že blog dosiahol svoju prvú 5 000-cku návštev a dúfam, že sa podarí ešte jedna. (Nebojte sa, ja vám ešte pokoj nedám :D)
dôkaz
Nepodarilo sa mi to presne na 5 000-cke, lebo keď som dnes prišla na blog už tam bolo vyše 5 000.
A ešte som vytvorila poďakovný diplom, pre všetkých návštevníkov, tak ak chcete, dajte si ho na blog:
diplom za navstevy
A ešte raz ďakujem, a dúfam, že sem budete naďalej chodiť. Vaša vďačná

Miss MacuLiQ

Pes - zviera alebo módny doplnok?!

30. srpna 2010 v 20:53 | Miss MacuLiQ |  Čo ma ešte napadne
TENTO ČLÁNOK SOM PÍSALA SAMA, PRETO PROSÍM ČLÁNOK KOPÍROVAŤ IBA S MOJÍM VEDOMÍM A POVOLENÍM!

Ako začať tento článok? Začnem asi vhodnými podmienkami pre psa. Pes, je zviera, ktoré potrebuje slobodu, voľnosť, čersvtý vzduch, prechádzky, avšak sú aj psy, ktoré sú vhodné aj do bytu a podobne, ale aj tak potrebujú vyvenčiť, časté prechádzky a iné veci, ktoré sú pre psa dôležité. Ale niektoré celebrity, si ich však mýlia s módnymi doplnakmi a kabelkami. Viď, obrázky dolu:
ashley tisdale with dog

Vymenené ikonky

30. srpna 2010 v 19:12 | Miss MacuLiQ
Tak som sa rozhodla, že budem vymieňať ikonky, ak by si aj ty chcel/a vymeniť ikonku, do komentára napíš:

1.prezývku
2.blog
3.kde nájdem ikonku

A pre tých, s ktorými som ikonku vymenila, tak potom tú svoju nájdete tu:







Sesterstvo Áčok - 9.časť

28. srpna 2010 v 17:47 | Miss MacuLiQ |  Poviedky
A v tom to prišlo. Motivácia, ktorú som potrebovala. Nechcelo sa mi veriť vlastným očiam! Andrew prišlel a hneď zabij jednu príšeru. Pozerala som sa po ňom s vyvalenými očami, takisto ako aj ostatné štyri dievčatá. On naozaj prišiel! No vtom ma z myšlienok prebralo vrčanie nejakého monštra. Celkom som na ne zabudla. Ale moja stratená prchkosť sa mi vrátila, takže zachvíľu ležala na zemi mŕtva.

Fu! My sme ich ale pozabíjali dosť. Pozerala som sa na Zem, kde ležala spústa príšer. Už ich ostalo sotva desať.
,,Ash! Ty nebojuj, my sa o ne postaráme." zakričala na mňa Ann.
,,Prečo?" oborila som sa na ňu.
,,Lebo idú po tebe, nie po nás,takže ty musíš byť silná, nie my. Oddýchni si a Amy ťa bude strážiť." povedala a Amy ku mne pricupkala.
,,Ďakujem." povedala som. S Amy sme iba mlčky pozerali na súboj. Obe sme zjavne čakali, kedy budeme musieť zakročiť, že už dievčatá nebudú vládať. Ale ony vládali. A aj Andrew.

Dobojovali. Teraz vyšiel z hradu správca chaty a monštrum s dvojitým hlasom. Prehovoril správca.
,,Nemyslite si, že máte vyhraté! Ešte sme tu my!" povedal. Ja som vstala, že sa doňho pustím, ale Amy ma zadržala.
,,Pusť ma! Idem ho zabiť." povedala som.
,,Áno pusť ju, nech si so mnou zmerá sily." povedal správca ,,Bude to férové, jeden na jedného." dodal. Baby mali pravdu, bolo mi treba oddychu. Amyna ruka povolila v napätí a pustila ma. No vtom ma zase zachytila.
,,Dávaj si pozor a keď bude treba zapojím sa do vášho duelu jeden na jedného, nenechám ťa tam." povedala Amy. Ja som prikývla, moc som sa nesútreďovala na ňu. Skôr na myseľ správcu. Pozerala som, aké má schopnosti. Dokáže hýbať predmetmi, ovláda oheň a prudké odhodenie, ktoré mala aj Anabell keď vstúpila do tejto sekty alebo čo to je. Myslím, že teraz mi pomôže hlavne moja schopnosť čítať myšlienky. No, nie je to hádam nič, čo by som nezvládla.
,,Takže ideš?" ak prehráš, bereme si tvoje schopnosti, ak nie vyhrali ste a svet bude mať od nás pokoj." uškrnul sa správca.
,,Vy viete, ako to dopadne, však? Je to v tom Proroctvo 1.júla, však?" opýtala som sa.
,,V tomto sa mýliš. Proroctvo sa končí TU." odpovedal pokojne správca
,,Ako to myslíte TU?" opýtala som sa znova.
,,TU, ako že ku mne iba pritúpiš, TU sa končí proroctvo, nevie nik ako to skončí." zase povedal pokojne, akoby tu vôbec nemal byť súboj na život a na smrť.
,,Už by aj stačilo rozprávania."povedal dvojitý hlas a správca po mne hodil ohnivú guľu. Ja som sa premenila na orla a vzlietla. Obviazala som ho linami. On ich spálil. Hodil po mne nejaké okololežiace monštrum. Opäť som sa úspešne uhla. Posala som naňho hviezdu, tá naňho mala padnúť a spraviť hosúčasťou kráteru, ale na poslednú chvíľu sa uhol. Sviniar. Tak som naňho ešte poslala ohnivú guľu, kým bol pomerne mimo. Trafila ho, ale nič sa mu nestalo. Prečo?
,,Myslíš, že keď aj ty a aj ja ovládame oheň, stane sa mi niečo, keď ho do mňa hodíš?! Nič sa nestane ani mne ani tebe." povedal zo smiechom. Nechce sa mi veriť, že by sa nič nestalo mne, určite to povedal preto, aby som sa pred ohnivou guľou neuhýbala. Ale to by ju už po mne dávno hodil, tak teda neviem. No šak počkaj, smiech ťa prejde. Spravila som pod neho ľad (vždy účinné) a obalila ho všelijakými lianami, stomami a proste hrubou vrstvou všelijakéj zelene. On ju ohňom spálil a jedna časť ohnivých gúľ vyletela aj na mňa. Ach do šľaka, už ma má, ale počkať, nič necítim, dokonca ma to posilnilo. Ako to? Takže hovoril pravdu. Teraz po mne hodil nejaký strom, ktorý ho obkolesoval, kým bol v zajatí lian. Teda pozostatok stromu. Úspešne so sa uhla. Mysli, mysli, mysli. Ako ho premôcť. Ach do riti, chce na mňa skúsiť tú odhadzovaciu silu, ešteže viem čítať myšlienky. Opäť som sa uhla. Už viem. Skúsim to, čo som skúšala, len vylepšiť. Hodila som po ňom hviezdu zo súhvezia ryby (prepáčte ľudia, že zmizla jedna hviezda z tohto súvhezdia). Tá ho privalila. No takto som si to nepredstavovala. Zomrel predčasne. Mala som s ním ešte lepší plán, ale čo už. Teším sa že skapal.
,,Vidím, že si pripravená." odpovedal dvojitý hlas, akoby sa nechumelilo. Už to mal prehrané, zlo nebude vládnuť svetu. Vtom na mňa vrhol dýku. Uhla som sa. Takže dokáže hádzať dýky. Čo ešte? Dýky a iné stré zbrane zo železa a podobne, čiže od príboru po meče a tak a má laserové oči. Fúha. To bude ťažšie, lebo keď ma zasiahne ma to neposilní ako pri správcovi, ale naopak zabije. Takže som si neni až taká istá, že zlo nebude vládnuť svetu, môže ma ešte zabiť. Ale hodila som po ňom ohnivú guľu. Neuhol sa a sa mi nechcelo veriť, že som ho zabila. Fakt som ho zabila? Andrew a ja sme k nemu pribehli a sledovali, čo sa deje. Vtom som cítila to, čo som cítila, keď mi moja sestra dala schopnosť.
,,Čo to bolo?" opýtal sa Andrew. Ja som nechápala, čo má namysli.
,,Čo?" opýtala som sa.
,,Neviem, tak vnútorne som za začal celý chvieť a cítim taký tlak na hlavu." odpovedal. To nieje možné. To monštrum nám dalo schopnosti.
,,Máš novú shcopnosť. Od tej príšery." povedala som.
,,A-ako to? Ako to vieš?" neveriacky sa pýtal.
,,No ja som cítila to isté a to isté som cítila aj vtedy, keď mi dala moja sestra schopnosti keď umierala." zonvu som mu to vysvetlila ,,Teraz už len zisiť čo máme za nové schopnosti," dodala som.
,,Ale veď to nie je možné!" začal rozhadzovať rukami a zrazu mu z nej vyletela celá sada príboru. A ešte zabíjačkový nôž.
,,No, takže ty máš, tie kovové zbrane a podobne." povedala uchvátená Amelia. Tešila sa z toho jak na silvestra.
,,A ty máš potom laserové oči, ktoré dokážu niečo prerezať na diaľku?" opýtala sa Amanda.
,,To nie je isté." povedala som jej. ,,Poďme radšej preskúmať hrad." navrhla som.
,,Dobre." povedal nadšene Andrew. Dobrodruh, pomyslela som si.

Vnútri sme našli to Proroctvo 1.júla a správca hovoril pravdu, proroctvo sa končilo tam, kde som pristúpila k nemu. Ďalej sme našli nejakých chalanov. Boli štyria. Dan, Robert, Harry a Michael. Ann, Amy, Amelia a Amanda si ich hneď obľúbili. Myslím, že s toho bude niečo viac.

12.júla - na izbe
Chalani sa ubytovali na našej chate. Správcovstvo prebrala predošlého majiteľa (ktorého som mimochodom zabila a som na to pyšná) manželka. Vyzerá oveľa milšie, síce teraz smúti. A vôbec nevie o tom, že jej manžel bol debil. Teda tak myslím, že mal schopnosti s sprisahal sa proti nám. Alebo aspoň o tom nie je mienka v jej hlave. Baby si fakt chalanov obľúbili a Amy už chodí s Danom a Ann s Robertom. Som zvedavá, ako sa to vyvinie medzi Amandou a Harrym a Ameliou a Michaelom, lebo stále o nich básnia.

Po dvoch hodinách uvažovania sa vrútili do izby Amanda s Ameliou. Až som sa ľakla a spadla z postele.
,,Ja chodím s Michaelom!!!" skákala od radosti Amelia. Aj Amanda už vyzerala, že ak niečo nepovie, vybuche.
,,A ja s Harrym!!!" povedala Amanda a tiež začala poskakovať.
,,Gratulujem dievčatá." povedala som. Tak to už len ja ostanem na ocot. Síce by som vedela o jednom adeptovi, ktorý kebyže sa ma spýta, určite neodmietnem. Ale dievčatám to doprajem.

13.júla - happy, happy a ešte raz happy
Spomeň čerta a na ďalší deň chce s tebou chodiť. Teda vlastne spomeň Andrewa. To je jedno, proste takému fešákovi sa nedá povedať nie. A vlastne včera som na neho myslela. A tu na chate som sa o ňom dozvedela viac vecí ako dokopy v škole za celých 9 rokov. Možno, preto sa mi doteraz nepáčil alebo ja neviem, proste som šťastná, že ten ktorého chcem ja, ten chce mňa. A me spolu.

O 5 rokov
Rodičom sme každá povedali, čo to máme za schopnosti a zostali žiť tu. Od tej manželky, čo vlastnila chatu sme ju odkúpili a bývame tu Ann s Robetom, Amy s Danom, Amanda s Harrym, Amelia s Michaelom a ja s Andrewom. Zistili sme, že vôbec nestarneme, takisto ani chalani. Tu naokolo začali tradovať legendy o monštrách na hrade, takže sa všetci odsťahovali a žijeme tu iba my. Je tu kľud. Po tom, ako sme s dievčatami porazili monštrá sa venujeme ničeniu zla, aj keď teraz ho tu už tak nie je, kedže sme zničili asi najväčšie zlo na svete. A žijeme na chate staráme sa o ňu a tak. Aj tak tu nik nebýva, jesť, piť a ani iné hovadiny nepotrebujeme. Toto je ideálny život.
,,Na sesterstvo Áčka." vyhlásila som prípitok. Všetky sme zdvihli prázdne poháre a štrngli s nimi. Položili sme ich a začali sme tancovať na pesničku od Inny - 10 minutes. Chalani akurát pozerali hokej. Á dali sme góól! Začali sa tešiť a my s nimi. Prišla som k Andrewovi, dala mu bozk a sadla si na kraj pohovky. Zachvíľu sme už ale neboli dole, kde bola telka, ale na našej izbe. Iste si viete prestaviť, čo sa dialo, takže vám to sem ani nenapíšem. Len, že sme šťastne žili po celú večnosť...

KONIEC 9.ČASTI!
KONIEC POVIEKDY SESTERSTVO ÁČOK!
Dúfam, že sa vám poviedka páčila a budete čítať aj iné z mojej tvoby.

Pravidlá blogu

28. srpna 2010 v 15:39 | Miss MacuLiQ
Tak rozhodla som sa, že spíšem najdôležitejšie pravidlá pre tento blog.

1.Na mojom blogu mám pravdu ja!
2.Ak chceš napísať reklamu, napíš ju do vyhradeného článku! Tento článok kontrolujem každý deň, takže sa nemusíte báť, že si reklamu neprečítam.
3.Nekopíruj moje výtvory! (obrázky, poviedky a podobne)
4.Nikdy neurážaj mňa, moje SB a ani žiadneho slušného návšetvníka blogu!
5.Vždy, keď ideš kopírovať, uveď zdroj, alebo pridaj klikaciu ikonku!
6.Články čisto mojej výroby môžeš kopírovať iba s mojím povolením! (ak sa chceš opýtať, či môžeš kopírovať moje články, napíš mi komentár do najnovšieho článku, tam si ho všimnem najskôr.)
7.Ak máš nejaký dotaz, napíš to do najnovšieho článku!

Ďakujem za reklamy!

28. srpna 2010 v 15:27 | Miss MacuLiQ |  Denník
Fakt ma to štve! Prečo tí ľudia, čo píšu reklamy, ich nepíšu aj do vyhradeného článku. Veď ho predsa kontrolujem každý deň. Kebyže tam niekto napíše reklamu, že hlsni za mňa pls, tak by som aj zahlasovala. Ale vzhľadom k tomu, že nikto nedbá na pravdidlá, tak ani ja nedbám na vás. Alebo, príď prosím kouknout na blog, P.S. neber to jako reklamu. A AKO TO MÁM BRAŤ, KEĎ NIE AKO REKLAMU?! ČO TO JE? ROZPRÁVKA NA DOBRÚ NOC?! Nie, nie! Takto to nejde. Založím blacklist a podobne.

Miss MacuLiQ

Sesterstvo Áčok - 8.časť

27. srpna 2010 v 20:33 | Miss MacuLiQ |  Poviedky
10.júla - prechádzame sa v blízkosti chaty
Rozhodne by sme sa nešli s naším sesterstvom prejsť do parku. Ten park nechcem už ani videť. On nás priviedol do šlamastiky, pretože tam sme každá dostali naše ultra super schopnosti. Radšej by som doma okpovála, ako teraz rozdýchavala zajtrajší boj o prežitie planéty Zem. Doteraz som si vôbec neuvedomovala závažnosž situácie. Monštrá budú pripravené a bude ich veľa. Nás je šesť. Síce máme super schopnosti, ale neviem či to zvládneme. Ak prehráme, celý svet sa závratnou rýchlosťou bude rútiť do záhuby. Musím tie myšlienky preboha zahnať, preotže takto ich iba privolám. A to v žiadmo prípade nechcem.

,,Počúvajte! Nemali by sme o našich schopnostiach povedať našim spolužiakom? Teda bývalým spolužiakom..." opýtala sa Amy.
,,Čo ti ja viem..." odpovedala som jej.
,,Veď ty vieš čítať myšlienky, prehrab sa v niektorých a zistíme, či podaktorí veria na zázraky a tak. Tí čo hey, tím to povieme." povedala Ann.
,,Baby, neviem či je to dobrý nápad." protirečila som.

Tak sme to teda vyskúšali a prišli na to, že Andrew má schopnosť. Normálne schopnosť ako my v sesterstve! Dokáže niekomu odobrať silu na 20 sekúnd (okrem vyvolenej, čiže mňa) a premeniť sa na geparda. Prečo nám o tom nepovedal. Aha, jasné, nevie to tom, že aj my máme také nejaké schopnosti. Kriste! Opäť niekto na A. (poznámka Miss MacuLiQ - to s Andrewom som vôbec nemala v pláne, teraz ma to napadlo)
,,Andrew?" zaklopala som na dvere a vošla dnu. ,,Neruším?" pýtala som sa.
,,Nie, nie, len poď ďalej." pozval ma dnu.
,,Vieš, ak budeš mať niekdy čas, tak príď na Amandinu izbu, prosím ťa." povedala som.
,,Veď ja mám čas aj teraz, môžem teda ísť aj hneď?" opýtal sa ma.
,,Ale jasné." odpovedala som.

Sme na našej izbe. Neviem, ako začať, pozrela som sa na dievčatá s prosebným pohľadom. Nastalo trápne ticho.
,,No Andrew, sadni si." povedala som napokon. On si sadol.
,,A prečo ste ma teda sem volali?" opýtal sa nás. Zhlboka som sa nadýchla a prešla rovno k veci.
,,Andrew, ... vieme o tom, že máš nadprirodzené schopnosti." pvedala som. Andrew sa zatváril, že mi vôbec nerozumie a chvíľu som mala pocit, že ja som tu za debila.
,,A-a-ako si to preboha zistila?" opýtal sa neveriacky.
,,No, zistili sme o ľahko. Ja a dievčatá, tiež máme nejaké také podobné schopnosti." odpovedala som mu na otázku
,,A-a prečo mi to hovoríte až teraz?" znova sa pýtal a ja som mu znova odpovedala
,,Leob sme to zistili až teraz. Chceli sme sapár ľuďom priznať s tými našimi schopnosťami a začala som prehrabávať myšlienky druhých a tak som narazila na teba."
,,A ty vieš čítať myšlienky?" stále dookola sa niečo pýtal.
,,Áno."
,,A ostatné dievčatá?" opäť sa opýtal...

Všetko sme mu povysvetlovali. Ktorá má akú schopnosť a na všetky jeho otázky sme mu dali aj odpoveď. A teraz to hlavné.
,,Andrew, vieš prečo máš tie schopnosti?" opýtala sa Amelia.
,,Nie." odpovedal Andrew.
,,Ani my sme spočiatku nevedeli, ale prišli sme na to." pokračovala ďalej Amanda.
,,A na čo sú vám?" opäť začal s otázkami Andrew.

Všetko sme mu zase povysvetľovali. Andrewovi sa nechcelo veriť vlastným ušiam. A pritom vie, že ich má vinikajúce, keďže vlastní zviera geparda a gepard istotne nie je hluchý.
,,A-a ja vám mám s tým pomôcť?" opýtal sa neveiacky Andrew.
,,To presne nevieme, to musíš vedieť ty, či s nami do toho ideš." odpovedla som mu.
,,No, viete že ja som za všetko, ale toto si musím najprv premyslieť." povedal a začal sa zviechať preč.
,,Ale pohni si s tým premýšľaním, pretože súboj sa začne o pol štvrtej ráno." zakričala za ním Amy. Andrew sa len obzrel a vytrielil preč.
,,No, Ash, ale prečítať myšlienky by si mu mohla." povedala Ann.
,,Blázniš?! Nech sa rozhodne sám, ja sa mu do toho miešať nemienim. Veď je to jeho slobodná vôľa, či nám príde pomôcť." odpovedala som.
,,Asi máš pravdu." zklesnuto priznala Ann.

Fu! Za 5 minút bude pol noc a my ešte nevieme odpoveď. Som zvedavá, ako sa rozhodne. Ale nech už sa rozhodne akokoľvek, je to jeho život a ja mu do
ho rozhodne nemienim zasahovať. Idem sa pripraviť pshychicky na boj.

11.júl - ešte stále nič
Už sú dve hodiny a ešte stále nám nedal vedieť, čo a ako...Cítim sa zúfalo. Nech mi duch mojej sestry pomáha pri tom boji.

Sú tri. Stále nič. Začíname sa zviechať, že pôjdeme na hrad.
,,No začnite sa poberať a chystať na hrad, teda ak ste si to ešte nerozmysleli." oznámila som im.
,,Samozrejme, že sme si to nerozmysleli." povedala  Amelia.
,,Sesterstvo, ľúbim vás." povedala som a objala baby.

,,Ale, ale! Tak ste sa predsa nevzdali." povedal dvojitý hlas.
,,Oplatilo by sa nám to?!" vyštekla som naňho.
,,No čo, ako sa má tvoja sestrička?" opýtal sa ironicky a mňa zabolela diera na duši, ktorú mi tým vypálili tie monštrá, stále nebola zahojená. Pocítila som Amandim pohšad na sebe, dodával mi nejakým zvláštnym spôsobom energiu.
,,Má sa skvele a nechala ťa pozdravovať!" neovládla som sa a hodila som po ňom ohnivú guľu. No jedmo z monštier ju obrátilo na nás a ja som ju razom stiahla, nič sa nám nestalo.
,,Slečinka si začína dovoľovať! Na nééé!!!!" zavelilo monštrum s dvojitým hlasom a vrhlo sa na nás minimálne tucet príšer. Zlikvidovala som naraz dve. Ani si nestihli všimúť a už boli mŕtve. Po ďaľšom som hodila blesky obrátil ich na mňa a zasiahli ma. Nič sa mi nestalo. Možno je to tým, že ich ovládam. Úškrn z príšerinej tváre zmizol. Obalila som ho lianami a zamralila. Potom som ho spiekla slnkom. Premenila som sa na orla. Prišla som k príšere a vydžubla mu oči. Začala jačať od bolesti. Potom som ju proste odfúkla preč. Ale veci však začali byť horšie. Dievčatá už nevládali. Neboli také silné. Všetko začalo byť zúfalejšie. A pri tej všetkej zúfalosti ma napadol zúfalý plán.
,,Baby chyťme sa za ruky!" navrhla som im. Netrvalo dlho a všetky sme sa držali za ruky. Zavrela som oči a cítila som, ako ich všetky napĺňa energia blesku. Všetky ožili, nabrali nové sily a pokračovali v boji. Takto sme pozabíjali dosť príšer, ale aj ja som začala byť trošku malátnejšia. Už ani moje schopnosti neboli také silné ako na začiatku cítila som to. Takže ani môj blesk už na dievčatá nepôsobil tak blahodarne. Potreobvala by som motiváciu, prečo opäť vstať na pevné nohy a vyšriabať sa z totálneho dna. Situácia je dosť zlá.

KONIEC 8.ČASTI!



Sesterstvo Áčok - 7.časť

26. srpna 2010 v 20:37 | Miss MacuLiQ |  Poviedky
7.júla - neviem sa na nič sústrediť
Bože, celý deň dnes revem, revem a revem. To čo sa stalo včera musí byť len zlý sen. Moja sestra bude mať pohreb pozajtra spolu s Emmou. Je to hrozné.

8.júla - sestra by toto určite nechcela
Viem, že by som nemala smútiť, ale na celej chate panuje smutná nálada. Smútime za mojou sestrou, Emmou a podaktorí aj za Anabell. Ja rozhodne nie! Veď to tela mi zabilo sestru. Stále tomu nedokážem uveriť. Ale nesmiem plakať, sestra by to určite nechcela. Chcela by, aby som trénovala nové schopnosti a pomstila ju. A aj to urobím! Nenechám sa zabiť! Pomstím ju a aj Emmu. Ale keď takto sa nedá vôbec trénovať. Všetky baby sme v jednej izbe a plačeme ostošesť.
,,Baby? Čo budeme robiť? Čo budeme robiť bez mojej sestry?" opýtala som sa zúfalo.
,,Neplač. Určite by nechcela aby si plakala." odpovedala mi Ann.
,,Ja viem, ale čo mám robiť, keď to nejde?" odporovala som.
,,Dievčatá, čo kebyže sa ideme prejsť niekde. Ale rozhodne nie do parku! Nájdeme vhodné miesto na to, aby si sa mohla učiť ovládať nové schopnosti, pretože tu v izbe to moc nejde." povedala Amy.
,,No ja neviem, či sa v takomto stave dokážem na niečo iné sústrediť ako na smrť mojej sestričky. Ach! Bože! Anamari!!!" začala som za ňou vzlykať.
,,Len poď!" povzbudila ma Amelia.

Trénovala som. Ide mi to, ale aj tak som všetky svoje myšlienky sústreďovala na moju sestru. A ma tie hrozné príšery, ako ich všetky pozabíjam! Amanda povedala, že som na dobrej ceste, keď to takto vnímam.
,,Keď tie príšery uvidím, pozabíjam ich všetky za to, akú bolesť mi spôsobili! Ale neviem, či sa nezoplačem, keď mi niekto o mojej sestre povie. Neviem, či to vydržím." vzlykala som.
,,Neboj sa. Ty si silná osoba. Ty to zvládneš! A keď nie, tak ja ti budem oporou. A myslím, že to môžem povedať za všetky dievčatá." povedala Ann. Ja som sa na ne pozrela a ony len poprikyvovali hlavami, že s Ann súhlasia. Majú pravdu, nemôžem donekonečna smútiť! Musím sa prebrať, zmieriť sa s tým, čo mi osud nadelil, vztýčiť hlavu a postaviť sa pred tie monštrá. Ale zvládnem to? Teraz budú vedieť, kam ma majú zasiahnuť. Vedia, že pri pomyslení na sestru som ľahšie zraniteľná a premôžu ma. A potom? Potom získajú moje schopnosti na ovládanie sveta a všade bude nepokoj. Nemôžem to dopustiť!
,,Baby? Čo ak zasiahnu moje citlivé miesto? Čo ak mi spomenú sestru? Moja rana ešte nie je zahojená a ja som viac zraniteľnejšia." povedala som.
,,Preto ideme všetky trénovať boj." povadala Amanda.

Fu! Ja tie schopnosti už viem ovládať. A chvíľu som na sestru vôbec nepomyslela. Teda pomyslela, ale nemyslela som na ňu v tých morbidných myšlienkach. Mysela som na ňu tak, že by bola na mňa pyšná, kebyže ma vidí, ako mi to už všetko ide a ako som sa zlepšila v boji. Fakt ďakujem dievčatám, že ma držia nad vodou.
,,Baby? Chcem vám niečo povadať. Chcem sa vám poďakovať, že ste ma postavili na nohy za taký krátky čas. Ďakujem, že vám môžem dôverovať, ďakujem za to že ste, pretože bez vás by bol môj život prázdny." a opäť som sa rozrevala ,,Kebyže tu môže byť moja sestra." zase ma napadli morbidné myšlienky, ale Amy ich hneď zahnala.
,,Nemusíš nám ďakovať. Ďakuj osudu, on nám určite spojil naše cesty. A na sestru nemysli na takú, akú si ju videla po smrti, mysli na ňu na takú, akú si ju pamätáš z jej života. Neplať, lebo nás vytopíš." snažila sa o vtip Amy. Ja som sa chabo pousmiala a objala ju.

9.júla - dnes je pohreb
Ja to nezvládem! Iste omdliem a padnem za ňou do truhly. Nesmiem dopustiť, aby ma zožierali takéto myšlienky. Preč s nimi!!!

Už je po pohrebe. Aj po Anamariinom aj po Emminom. Ach! Ale teraz to už fakt bez plaču nejde. Musím plakať.
,,Ash, neplač moja." súcitila so mnou Amelia. Tá tiež plakala, ale snažila sa aspoň o to, aby som to tu fakt nezaplavila.
,,Nechaj ma prosím aspoň dnes plakať. Na boji musím byť silná." povedala som a Amelia iba chápavo prikývla a odišla. Konečne som sama. Konečne môžem nariekať nahlas a všetku svoju zlosť a smútok premeniť v slzy.

Je jedenásť hodín v noci. Už neplačem. Fíha! Až teraz som si uvedomila, že som plakala 8 hodín  v kuse. To by mohlo stačiť na to, aby som sa nezoplakala pri boji. Musím to hodiť za hlavu a začať sa venovať pozajtrajšiemu boju, ktorý sa k nám nezávratne blíži. Keď som vošla do vedľajšej izby, dievčatá sa rozprávali o tom, že už nik nie je zhypnotizovaný. Zaklopala som na balkónové okienko.
,,Smiem?" nebadane som sa opýtala.
,,Ale samozrejme." povedala Amanda.
,,O čom sa rozprávate?" opýtala som sa.
,,Akurát rozoberáme to, že všetci sa nejak ohypnotizovali." povedala Ann.
,,Ja si myslím, že je to preto, lebo už našli tú, ktorú chcú. Už ich nemusia nútiť zhypnotizovaním chodiť na hrad, lebo už našli mňa. Našli tú čo hľadajú." povedala som bezducho.
,,Asi je to pravda. Dáva to logiku." povedala Amy a pozrela na mňa. Ja som jej pohľad opätovala.
,,No tak si myslím, že by sme mali vypnúť mozgy. Budeme musiť rozmýšať potom." navrhla Amanda.
,,Aspoň kebyže vieme spať." povedala dom to tak, aby to nik nepočul, ale zjavne sa mi to nepodarilo, lebo všetky hlavy sa v momente otočili na mňa. Ann zklopila zrak.
,,No to je škoda, aspoň by sme sa mohli ponoriť do iného sveta a nežiť len v tomto. Mohli by sme snívať o tom, čo najviac chceme. Náš sen by bol asi rovnaký. Všetky nieme, čo chceme naspäť,ale to už nejde." Ann zklonila hlavu a začala plakať.
,,Ann. Moja, vieš čo si mi hovorila o plakaní. Skús to aj ty a uvidíš, že to prejde. Veď ty si mi to predsa poradila a ako to, že teraz plačeš. Premôž to, prosím." povedala som jej. Ale už to nešlo. Začali sme všetky plakať.

KONIEC 7.ČASTI!
Ospravedlňujem sa za kratší diel, ale všetko podstatné by sa malo udiať v najbližšej časti.

Sesterstvo Áčok - 6.časť

25. srpna 2010 v 17:36 | Miss MacuLiQ |  Poviedky
Bože, to je hrozný pohľad! Všetci si sedia na pätách a uprene pozerajú na nejaké obrovské monštrum. Aha, tam je Amelia. Ona nesedí. Stojí niekde v rohu, v zátiší. Možno to bude tým, že nebola zhypnotizovaná. Práve vchádza správca chaty! Správca chaty!!! Ja som vedela, že som ho počula. V ruke drží tú knihu Proroctvo 1.júla. Otvoril ju a začal čítať:
,,...Bude mať hnedé vlasy a modré oči! Tú treba obetovať, pre jej schopnosti. Jedine tak ich budeme môcť využiť, aby sme mohli ovládať celú planétu a postupne zničiť ľudstvo!..." povedal. Počkať moja sestra má hnedé vlasy a modré oči. Čiže aj ja! Počkať aj Emma! Čo to znamená?! Ako zničiť ľudstvo?! Preboha! Tak na toto sú nám naše schopnosti! Aby sme čelili zlu!

Bože! To je strašné! Emmu obetovali! EMMA JE MŔTVA! Zomrela a nič sa nestalo. Kto ešte prichádza do úvahy? Ja a moja sestra. Musím sa im postaviť zoči voči. Ale mám strach, že to nezvládnem. Bojím sa. Čo keď sa niečo Anamarii stane? Neprežijem to!

Sme opäť na chate. Odhypnotizovali sme dievčatá a opýtali sa, čo si pamätajú. Žiadna si nič nepamätala. Iba Amelia. Tú dákym spôsobom nezhypnotizovali. Tá vedela o všetkom.
,,Dievčatá, prišla som na to, prečo sú nám naše schopnosti!" povedala som. Všetky dievčatá na mňa pozreli a čakali čo poviem. Teda nie všetky. Anabell sedela na blakóne. Ona nie je v poriadku.
,,Takže, idem k veci. Musíme poraziť tie monštrá, čo sú v hrade. Na to sú nám tie schopnosti." všetky po mne bojazlivo pozerali.
,,No asi by sme mali ešte teda trénovať." povedala Ann ktorá vyzerala, akoby práve oslepla. Upriamila sa na jedno miesto v izbe a pozerala naň v kuse.
,,Asi hey."uznala Amy.

6.júla - história sa opakuje, dnes so zmenou
Opäť sme trénovali na maličkostiach. Ako v tie prvé dni, keď sme zistili, že máme naše nadprirodzené schopnosti. Rozdohla som sa, že keď Anabell odíde budem ju sledovať. Nenechám nič na náhodu. Tretíkrát by sa určite nešla prejsť a určite nie sama. Ona je posledné tri dni stále sama.

Akurát odchádza. ... Už vyšla.
,,Baby, ja ju idem sledovať." oznámila som im, čo mám za lubom.
,,Idem s tebou." povedala moja sestra.
,,Ako chceš." odpovedala som jej a začali sme sa obliekať. Vtom sa posavili ostatné dievčatá a začali sa obliekať tiež.
,,Čo to robíte?" opýtala som sa ich nechápavo.
,,No predsa ideme s vami." odpovedala mám Amanda.

Sledujeme ju. Ona je načisto blbá! Smeruje k hradu. Ok pôjdeme sa zase pozrieť cez okno, čo tam robí.

Akurát som doletela pri okno. Sme tu všetky okrem Amandy a Amy. Amanda povedala, že nepôjde, lebo na okno sa asi ťažko ako lev dostane a jej sestra amy sa rozhodla, že zostane s ňou.
,,Ktorá to je?" opýtal sa správca chaty.
,,Má hnedé vlasy a modré oči, jedna s tých dvojičiek."
,,Musíme nájsť tú správnu." povedal ten dvojitý hlas a vynoril sa spoza steny. Fuj ten vyzerá hnusne! Obrovská hlava, malé telo. Farba pokožky je nechutne fialová... Proste hrôza.
,,Kedy vyrazíme môj pane?" opýtal sa správca.
,,Podľa toho, čo je písané v proroctve." odpovedal dvojitý hlas. Správca otvoril knihu a začal čítať.
,, Bude to 6. júla. Bude to nadránom, okolo pol štvrtej. Nájdete jednu osobu. Tá zomrie. Dá svoje schopnosti svojej sestre. Tá potom bude oveľa mocnejšia, než by ktokoľvek čakal. Ona vám môže jedine dať to, čo sa snažia roky márne hľadať ostaní." počkať, 6. je dnes a teraz sú tri hodiny. Ak pôjdu podľa proroctva, tak by mali vyraziť za pol hodiny.
,,Dobre. Za pol hodinu vyrazíme. Zatiaľ sa poďme pripraviť. A dúfajte, že zabijete tú ktorá má slabšie schopnosti. Inak toho, čo zabil tú druhú, pošlem za ňou do hrobu." povedal dvojitý hlas. Toto musíme povedať dievčatám.

Odišli sme spred hradu preč a povedali sme babám, čo sme videli.
,,Anabell nás zradila." povedala Anamaria
,,To fakt?! Jej hrabe?" povedala Amy.
,,Povedala, že to má byť niektorá s nás dvoch." ukázala na seba a na mňa Anamaria.
,,Počúvajte, ak nechcete, nemusíte ísť do toho so mnou a mojou sestrou, pretože hľadajú jednu z nás. My dve sa im postavíme zoči-voči aj same ak nechcete." povedala som dievčatám.
,,Nie, nie! Ja rozhodne pôjdem, nenechám vás v tom." povedala Amelia. Postupne sa popridávali ostatné dievčatá, takže sme boli celá šestka pohromade.
,,A keby niečo, Sesterstvo moje, vedzte, že vás mám strašne rada a som ochotná pre vašu bezpečnosť postúpiť hocičo." povedala som im.
,,Netrep sprostosti. Žiadnej z nás sa nič nestane." povedala Amanda. No dúfam v pravdivosť jej slov.

Vrátili sme sa pred hrad. -koľko nám zostáva času? 15 minút. U dievčat cítim nervozitu. Ja nie som vínimka.

Do kelu, práve vychádzajú. Dali sme sa nakopu a každá spravila nejakú odvážnu pózu ako z akčného filmu. Každá sme strach zahodili za hlavu a začali sa plne venovať tomu čo príde.
,,Ale, ale. Vidím, že niekto tu má moc veľa informácii." povedal majiteľ chaty.
,,Máme ich oveľa viac, než si viete predstaviť." odsekla som.
,,No tak sa pozrime, koľko ich máte z toho, čo sa týka boja. Do útokúúú!" zavelil správca a v momente sa na nás pustilo asi 20 monštier. Plus Anabell.
Na jedného, čo sa na mňa valil som hodila ohnivú guľu. Okamžite zhorel. Druhého som zamrazila a zrazu ho niečo prelomilo napoly. Obzrela som sa a moja sestra na mňa spravila úškrn. Ďalšieho som obviazala silou prírody lianami a tak som do podpálila.
,,Pomóc!" počula som kričať Amy. V momente som sa otčila a na monštrum ktoré držalo v zajatí Amy sme naraz poslali s Ann naše sily. Ona dýky a ja oheň.
,,Hey! Ashely!" začula som Anabell. Rozhodla som sa, že sa napojm na jej myseľ. ,,Keď sa otočí, pošlem na ňu svoju novú schopnosť. To bude prekvapená."Obzrela som sa a okamžite som ako sokol vzlietla. Dosť ju to prekvapilo, ako počujem jej myšlienky. Idem sa jej pohrabať v hlave, čo to má za silu. Zistila som, že dokáže dosť prudko odhodiť protivníka.cKebyže ma odhodí, viem ísť až 150km/h. To je dosť silné. A tiež som zistila, že tú silu dostala od tých monštier, aby nemala príliš oničom silu. Snažila sa na mňa zostať svoju novú schopnosť, ale vždy som od nej o krok vpred. Vždy som o krok pripravenejšia vďaka mojej schopnosti. Poslala som na ňu korene, ktoré ju omotajú. Svojou silou ich roztrhla. Poslala som na ňu ohnivú guľu ,,Mojou silou ju odvrátim na ňu." pomyslela si Anabell, tak som sa rýchlo uhla. Už viem. Spravila som si ľadovú zmes a spravila pod Anabell ľad. To nečakala. Teraz všetky svoje myšlienky sústreďuje na udržanie rovnováhy. Prišiel môj čas. Poslala som na ňu ohnivú guľu. Začala horieť. Prišla som k nej.
,,Anabell bolo ti to treba?" opýtala som sa jej
,,Áááá! Keď som dostala svoju schopnosť, cítila som sa ukrátená s tou mojou, teraz som mala aspoä chvíľu pocitže som niekto!" povedala horiaca Anabell. ,,Ha, teraz pošlem na Anamariu svoju silu, aspoň nejak ju využijem." uškrnula sa a ja som hneď bežala k Anamarii. Nestihla som! Anabell svojou silou odhodila moju sestru. Tá narazila na ostrý kameň a začula som zvuk lámajúcich sa kostí. Ach nie.
,,Anamari! Sestrička moja zlatá, čo je stebou?" podišla som plačúc k nej.
,,Dávam ti moje schopnosti. Odteraz ovládaš hviezdy a blesky. Ja už umriem." povedala chabým hláskom moja sestra. Zrazu som pocítila, že rozumiem každej hviezde, čo je na nebi, v túto nočnú hodinu.
,,Tak nehovor! Anamari!" ale to už jej telo bezvládne ležalo na zemi.
,,NIÉÉÉÉ! zarevala som. Vtom som počula myšlienky monštra ,,Máme ju! V prorocte je písané, že ju máme obetovať v piaty deň odkedy dostane schopnosti svojej sestry. Dobre. Obetujeme ju potom.!
,,STOP!" zvolalo monštrum dvojitým hlasom. Ja som už vôbec nemala silu na boj. Konečne to zastaví.
,,Vyvolená! Dávam ti 5 dní, aby ťa smútok prešiel. Potom príď. Ak vyhráme, tvoje sily budú moje. Ak prehráme, naveky ostanem ja a moja armáda zatratená." oslovil ma dvojitý hlas. Premýšľala som. Síce som na dne a nevládzem, ale stále by som mala silu ho zabiť. Pozrela som na dievčatá. Nič sa im nestalo. Aspoň im. Priznám sa, nahliadla som do ich mysle, ale iba preto, aby som vedela, či dokážu bojovať ďalej. Sú vyčerpané. Pozrela som sa na moju sestru. Neverím tomu, že je mŕtva. Vzala som si ju na ruky a povedala
,,Dobre. O 5 dní tu v tomto čase."
,,Ako rozkážete Lady." odpovedal dvojitý hlas. Nech sa netvári, že mi ustúpil. Dobre viem, čo mu behá hlavou. Kašlem na to. Neviem sa teraz na nič sústrediť.

KONIEC 6.ČASTI!

Konečne ďalšie knihy...

25. srpna 2010 v 15:44 | Miss MacuLiQ |  Denník
Nooo, tak dnes som bola vymeniť si knihy v knižnici. To im trvalo! Bola som tam pred koncom šk. roka a na prázdniny knižnicu zatvárajú. A teraz ju otvorili, tak som si bola vypožičať knihy. Vypožičala som si voliake Prípady pre Tri: Záhada vo fitku (jednu knihu z tejto série som už čítala a bola celkom dobrá, také detektívne xD), potom Zlatý kompas (to som ešte nečítala, ale obal ma zaujal xD, ale nie, obal je síce pekný, ale požičala som si ju preto, lebo sa mi videla ako najnormálnejšia kniha na tej poličke), ďalej Magický nôž (pokračovanie knihy Zlatý kompas) a nakoniec Jantárový ďalekohľad (to je tretia a záverečná kniha tej série). No dúfam, že tie knihy budú dobré...

Miss MacuLiQ

Sesterstvo Áčok - 5.časť

24. srpna 2010 v 15:22 | Miss MacuLiQ |  Poviedky
,,No...viete...ja...bola som sa prejsť." zakoktala sa Anabell. Najradšej by som jej prečítala myšlienky, ale nechcem.
,,A čo si robila, keď ti to trvalo najmenej tretinu dňa?!" opýtala sa podozrievavo Amelia.
,,Bola som si obzrieť neďalekú prírodu." zajachtala sa Anabell, ale mne sa tomu moc nechcelo veriť. Čo je s ňou? Veď ona nám nikdy neklamala. Nejde jej to.

Anabell je dnes dáka čudná. Kebyže neviem, že nemôžeme spať, myslím si, že sa zle vyspala. Neveim, o to do nej vliezlo...

No, takže zase stojíme pred chatou a čakáme, lež sa tu všetci zídeme.
,,Sme tu všetci?" spýtal sa Andrew.
,,Počkajte! Ešte Emma!" povedala Clair.
,,Prepáčte, zabudla som si mobil." HLAVU SI ZABUDNI NAJBLIŽŠIE!! Chcela som jej to nahučať do ksichtu, ale to by bolo mierne nemorálne.

Opäť sme v parku. Som zvedavá, kto, čo teraz zabudol.
,,Kto sa zabudol vhodne obuť, alebo niečo podobné?" opýtala som sa. Napodiv, nikto nezdvihol ruku. Som na nich pyšná.
,,Tak teda poďme." povedal Andrew.

Konečne sme sem vyšľapali. Markovi, s tými jeho grambľavými nohami, sme museli pomôcť hore.Som zvedavá, či keď pôjdeme naspäť sa bude po tom kopci kotúľať.
,,Ideme dnu?" opýtal sa Ben.
,,Poďme!" povedal natešený Andrew. Odkedy sme mu o hrade povedali, netočí o ničom inom. Andrew spravil prvý krok. Ja som sa zlboka nadýchla a vykočila za ním.

,,OU! Čo to bolo?!" opýtala som sa
,,Čo?" opýtal sa Andrew.
,,Ale nič." buď mám halucinácie, alebo som fakt videla červené svetlo.

Vyšli sme s tej diery von. Furt mi vŕta v hlave to červené svetielko, čo som tam videla. Teraz sú nejakí všetci zvláštni. Ako zhypnotizovaný. Teda okrem Amelie. Tá tiež pozerá po ostaných, čo je s nimi.
,,Pôjdeme sem aj zajtra?" nezáživne sa opýtal Andrew. U neho je to dosť netypické, pretože on by z takéhoto výletu bol určite nadšený, ako malé dieťa.
,,Ak sa ostatným bude chcieť." povedala som a pomaly sme sa začali poberať na chatu.

,,Čo je s tými dievčatami?" opýtala som sa Amelie.
,,Ja neviem, ako keby boli zhypnotizované." povedala Amelia.
,,Je to síce divné, čo poviem, ale ber to tak, že nič na svete nie je náhoda... podľa mňa je to tým, že sme už na hrade boli." povedala som.
,,Pochybujem, lebo to by nebola zhypnotizovaná aj Anabell. A tá je tiež." asi má pravdu.
,,Tak ich skúsme odhypnotizovať, pamätáš, ako sme sa to učili na krúžku v piatej triede?" povedala som
,,Vidíš, máš pravdu! Musíme zohnať nejaké kyvadielko."

Všetky dievčatá sme odhypnotizovali, ale na Anabell, to dáko nezabralo. Stále je nejak mimo.
,,Počúvajte dievčatá, mali by sme sa nejak nazvať, nejaký klub, alebo sestrestvo." povedala Amy.
,,Ja som za sesterstvo." povedala Ann.
,,Ale aké?" opýtala sa Amanda.
,,Sesterstvo superdievčat?" navrhla Anamaria.
,,Moc dlhé, moc blbé." povedala som.
,,A čo tak Sesterstvo dievčať Áčka?" opýtala sa Amelia.
,,No neviem, ale čo poviete na Sesterstvo Áčok?" opýtala sa Ann.
,,Mne sa to páči." povedala som.
,,Aj mne."povedala moja sestra a tak nejako sme sa zhodli na tomto názve.

5.júla - Anabell zas odišla
Je to nejaké divné. Zase o polnoci sa Anabell vybrala sama preč. Ak sa to ešte raz zopakuje, budem ju špehovať... Síce je to dosť blbé, ale čo už. Uvidíme zajtra.

Osem hodín. Zachvíľu sa dovalí Anabell, teda aspoň dúfam. O devietej chcú ísť všetci zase na ten hrad. Nejako sa mi to prestáva páčiť... Prišla Anabell.
,,Anabell Sunny! Prečo si zase zmizla a prišla až ráno?!" nakričala na ňu Amanda.
,,Nič vás do toho!" odvrkla jej. Šibe jej?!

Opäť sme pri hrade. Mám z toho čudný pocit. Nejako mi je zle.
,,Holky, je mi nejak špatne. Asi dnu nepôjdem. Počkám vás tu." povedala som.
,,Ostanem tu  tebou." povedala Ann.
,,Nie, choď dnu keď chceš."
,,Nie! Nie!" skalopevne protestovala Ann.

Ešte nevišli. Mne je už lepšie. S Ann sa bavíme o Anabell.
,,Čo myslíš, čo je s Anabell?" opýtala som sa
,,Neviem, ale včera keď ste nás odhypnotizvali, ona ostala stále taká. Je to divné..."
Už viem, čo urobím.
,,Ann? Chceš ísť so mnou?"
,,Kam?" nechápavo po mne pozerala Ann.
,,Poď..." ťahala som ju za ruku.
,,Premeň sa na chameleóna Ann." povedala som jej. Ona poslúchla. Ja som sa premenila na sokola.  Ukázala som gestom Anne nech si na mňa vysadne. A ona vysladla. Letela som k maličkému zamrežovanému okienku na hrade. Ešte som nebola pri okienku a videla som, že zvnútra ide svetlo. Pristála som na okienku a naskytol sa mi hrozný pohľad...

KONIEC 5. ČASTI!

LC & GoL fanart

24. srpna 2010 v 13:45 | Miss MacuLiQ |  Lara Croft and Guardian of Light
Fúúú! Je moc pekný.
fan art

Sesterstvo Áčok - 4.časť

23. srpna 2010 v 15:00 | Miss MacuLiQ |  Poviedky
3.júla - v parku
Prišli sme konečne sem do parku. Andrew je z neho nadšený, ako aj z iných maličkostí naokolo.
,,No, a kde je ten hrad?" opýtala sa ma Emma.
,,Tam keď pôjdeš po tom dosť strmom kopci. Peši je to asi 15 minút." povedala som jej.
,,Čo?! Nemám na to vhodnú obuv." ukázala prstom na svoje staré šľapky. Skoro som ju prizabila. Idem sa poradiť s Andrewom, čo teraz.

Nakoniec sa táto cesta zrušila, pretože sa zistilo, že viacerí nie sú dobre obutí. Také nervy som na nich chytila! Čo sa predsa chodí na turistiku v šľapkách?! A ešte k tomu, niektorí mali aj žabky?!
,,Kto tu nemá vhodnú obuv?" opýtala sa moja sestra. Štvritna triedy zdvihla ruku.
,,A kto by chcel ísť?" znovu sa spýtala Anamaria. Opäť všetci, čo mali pred tým ruku hore ju zdvihli.
,,No, a kto vôbec nemá obuv na turistiku?" opýtala sa tretíkrát sestra. Teraz zdvihli ruku len Emma, Paul, Dan a Mark. Fajn. Teraz povie niečo Ben. Aha, ešte nevie, ako to povedať aby to vyznelo cool. ,,Ako to poviem? Otec povedal, že keby niečo je nablízku obchod z oblečením a obuvou. Nie! Nie! Otca sem zapájať nebudem... Tak ako.... Jaj už viem."
,,Dozvedel som sa, že nablízku je obchod. Dajú sa tam kúpiť handy a nejaké turistické topánky." povedal Ben. Moc cool to nevyznelo, takže jeho snaha vyšla navnivoč.
,,Tak a kedy tam pôjdeme?" opýtala sa Emma.
,,Neviem, kedy by ste chceli?" položil otázku Ben.
,,Hneď!!" zvolali zborovo jak malé deti.
,,Dobre ja s vami pôjdem. Poznám to tu." ponúkol sa Ben.
,,Tak poďme teda ne chatu si oddýchnuť." navrhol Andrew. No neviem, ja by som to tu ešte preskúmala,ale čo na to poviedia baby. Neviem, napojím sa im na myseľ... ,,Mne sa moc nechce ísť... ešte by som rada trénovala svoje schopnosti." myslela si Ann.
,,Ja tu ešte ostanem. Neviem ako vy ostatní, ale ja rozhodne ostanem." baby so mnou súhlasili a všetci ostatní sa odobrali naspäť ne chatu.

Už asi dve hodiny tu trénujeme schopnosti. Každej to už veľmi dobre ide. Už nie sme také bambavé ako sme boli na začiatku. Jóóój! Chcem ísť na ten hrad.
,,Dievčatá, čo kedyže sa tam hore ideme pozrieť same na ten hrad?" navrhla som.ň
,,No, ja ti neviem, ja sa bojím." povedala Amelia. No škoda. A ako tak prezerám mysle ostatných dievčat, tiež sa boja.
,,Tak ja tam idem sama." povedala som im. A už som sa premenila na vlka, aby som tam bola skôr.
,,To nemyslíš vážne?!" zhúkla na mňa Anabell. Ale ja som jej už nevedela ako vlk nič povedať. Nevnímala som ju a rozbehla smerom k hradu. Zrazu som počula zvuk orla. Anabell letela nado mnou. Všimla som si aj, ako na mňa mrkla okom. A za ňou letel netopier. Amelia. Pomyslela som si. To sú zlaté baby...

Už som ti pri hrade. Práve zleteli Anabell a Amelia. Všetky sme sa premenili. Chvíľu sme každá nemo pozerali na hrad. Až som sa nakoniec zmohla na slovo.
,,Nejdeme dnu? Veď máme predsa naše superschopnosti." povedala som.
,,No tak tá moja mi fakt pomôže." povedala Anabell. Má síce pravdu, že dýchanie pod vodou jej nepomôže, ale keď sa budeme držať po kope, nič a nemôže stať.

Sme tu vnútri. Opatrne sme sem vkročili. Rada by som vedela, na čo práve myslia dievčatá, ale nechcem im čítať myšlienky. Berem to ako narušovanie súkromia. Čítať myšlienky mi nevadí, ale nechcem ich čítať dievčatám. Poznám ich už dlho, tak predsa viem, ako by zareagovali a tak. No v niektorých prídadoch to môže byť aj dobré. To by už stačilo rozmýšľania, idem sa naplno venovať každej tehličke na hrade.

Sme opäť v parku. Hrad je zvnútra väčší, než by človek povedal. A prisahám fakt, sa mi zdalo, ako kebyže sa niekto s niekým rozpráva. Pripadalo mi to, ako hlas správcu chaty a nejakého nezmáneho hlasu. Ten druhý hlas bol strašne nechutný, taký dvojitý. Ale to si asi domýšľam... Veď predsa správca hradu je odcestovaný a ten dvojitý hlas je určite výplod mojej debilnej gebule.
,,Neviem sa dočakať zajtrajšku." povedala Amy. No ja som len zvedavá, aké to bude, keď tam budeme viacerí.

Keď sme prišli na chatu, Ben aj s ostatnými, čo boli kupovať turistickú obuv boli už na chate. Povedali, že kúpili aj baterky, vraj sa to môže hodiť. Má pravdu. Amande, s jej nočným videním by to neprekážalo (a ani mne, veď sa viem napojiť na jej myseľ a videla by som to, čo vidí ona. Lenže ako som už spomínala, nechcem sa im vŕtať v hlave.), ale ostatným asi áno.
,,Jéj Ben, to bol dobrý nápad kúpiť baterky aby sme si mali čím svietiť." pochválil ho Andrew.

4.júla - na vedľajšej izbe
Už je polnoc. Ja som vedela, že keď nebudeme môcť spať bude to otrava. Anabell to dosť liezlo na nervy, tak sa šla prejsť.
,,Baby, mne to už trošku leze na nervy, že nemôžem spať. Idem sa prejsť." povedala a hodila na seba mikinu.
,,Mám ísť s tebou?" ponúkla som sa.
,,Nie, netreba. Chcem trošku premýšľať. A osamote... Heh, pri tvojej schopnosti nikdy neviem, kedy mi čítaš myšlineky." povedala a ja som sa len zasmiala.
,,Tak mám ísť s tebou ja?" opýtala sa jej Amy.
,,Nie, nie. Veď som povedala, že osamote." zase odporovala Anabell.
,,No, tak choď a dávaj si na seba pozor." povedala som jej.
,,Veď hey, hey." to už jej ale vychádzala z izby. My sme sa potom rozprávali s dievčatami o samých nepodstatných blbostiach.

Opäť je ráno. Osem hodín. Anabell sa ešte nevrátila. Ak sa nevráti do päťtnástich minút, dám po nej vyhlásiť celoštátne pátranie. Akurát počujem cez okno Andrewa ako si vyspevuje:
,,Jou-hou, jou-hou, idem na hrad, jou-hou, jou-hou..." nikdy by som nepovedala, že má taký pekný hlas. Mohol by sa prihlásiť do Superstar.  Možno by aj vyhral. Aha! Akurát sa vrútila do izby Anabell.
,,Kde si v riti toľko trčala?!" povedali sme s Anamariou naraz.

KONIEC 4.ČASTI!

Guardian of Light figúrka

23. srpna 2010 v 13:51 | Miss MacuLiQ |  Lara Croft and Guardian of Light
GoL figúrka
Podarená :D